Sediac v električke si predstavujem, že sa práve začali prázdniny. Najradšej by som bola, keby sa mi nohy hompáľali a nedočiahla by som na zem, čo by uzemnila moje vzletné nápady.

Hoci sa veziem len štyri zastávky, cítim sa o desiatky rokov mladšie presne v čase, keď sa za mnou zabuchla brána a vybehla som von za dobrodružstvom.

Za oknami sa menia obrázky môjho revíru nádherné ako v kaleidoskope. Ľúbim ich, že sú rovnaké a napriek tomu sa stále odlišujú.

Zvukmi, farbami, vôňami, myšlienkami a pocitmi.

Som rada, že mám svoj svet.

Prázdniny v hlave, ktorá sa nedotkne zeme, lebo nerobím stojky. Kdeže.

Nie je všetko naopak. Všetko je tak, ako má byť.